História obce HUTY


Založenie obce : Obec sa nachádza na rozhraní Oravy a Liptova, kde sa rozprestierajú husté, takmer nepriehľadné lesy. Je to množstvo divej zveriny a pod Holicou je postavená hájovňa, ktorá podľa rečí ľudu často víta aj Jánošíka. Okolo roku 1970 prichádza do tohto kraja väčšia skupina ľudí, ktorí sa stali priekopníkmi osadenia v tomto pustom, od ostatného sveta odtrhnutom kraji.
Príčinou príchodu týchto ľudí do týchto končín bol kremeň, surovina na výrobu skla, ktorý sa vo veľkom množstve nachádzal na okolí.

Prvá sklárska pec : Už v roku 1742 sú urobené kroky k výstavbe prvej primitívnej sklárskej pece. Podnet k založeniu sklárne dali robotníci istej sklárne, ktorá musela zastaviť prácu pre nedostatok surovín. Hovorí sa, že táto skláreň nachodila sa neďaleko Myjavy a bola majetkom akéhosi grófa. Tento pre nedostatok surovín rozpustil robotníkov. Robotníci sa rozpŕchli na všetky strany a hľadali surovinu - potrebnú pre výrobu skla. Ako putovali Slovenskom, dostali sa aj do hornatého kraja Liptova a začali skúmať prírodné bohatstvo. Snaha , čím skôr nájsť potrebné suroviny, bola korunovaná úspechom. V chotári dnešnej našej obce našli hľadanú surovinu. Toto hneď oznámili svojmu bývalému zamestnávateľovi, ktorý poslal na výpomoc ďalších robotníkov a zároveň poskytol finančnú pomoc na stavbu sklárskej pece. Medzi prvými staviteľmi pece boli Bútora a Maxoň, preto aj prvá pec sa volala Bútorovka. Okolo pece si postavili robotníci drevené chalupy, zomknuté tesne okolo pece – vznikla tak akási hŕba domov a prvú nazvali Bútorovou. Miesto, kde kedysi stála prvá pec, sa volá dodnes Pecisko a ešte ej dnes sú badateľné jej základy. Vyrábalo sa tu hlavne tabuľové sklo, ktoré potom robotníci – sklári brali do povestnej krošne a putovali po okolí ako podomoví sklári. Pomocníkov pribúdalo zo dňa na deň viac. Prichádzali zo sklárni zo Slovenska, Moravy ba i Poľska. Dôsledkom toho je dnešné miestne nárečie. Nájdeme v ňom prvky češtiny, poľštiny pomiešanej so slovenčinou. V pozdejších rokoch bola postavená sklárska pec vyše Bútorovskej hŕby, asi tam, kde je dnes hŕba Kujanová a Vejová a tretiu pec pri odbočke cesty na Malé Borové. Podľa rečí niektorých starších občanov bola vraj postavená pec nad dnešnou školou, na lúkach pána Franeka.

Hŕby : Vo všetkých peciach sa pracovalo plnou parou, lebo surovín bolo dosť. Robotníci začali rúbať les, stavať drevené chalupy a privádzali si sem aj svoje rodiny. Počet obyvateľov sa neustále zvyšoval. Vedľa každej pece si stavajú robotníci domy a tak a tak vznikajú takzvané hŕby. Tieto hŕby domkov, ktoré existujú aj dnes dostávajú mená podľa svojich zakladateľov. Napríklad : Mišíčková hŕba, Vejová hŕba, Grešová hŕba a podobne. Majiteľ, už spomínanej Myjavskej sklárne, dal celej, rozvíjajúcej sa osade meno : HUTY.

Náboženstvo : Obyvatelia, tejto novovzniknutej osady, sú náboženstva rímsko – katolíckeho. Vlastného kostola však v osade ešte nemajú. Cirkevne patria pod farnosť Kvačany. Cirkevná matrika pre obec Huty je písaná od roku 1787. Najprv bola písaná v Kvačanoch, neskoršie až v Liptovskej Mare.

Škola : V osade pribúdalo stále viac obyvateľstva. Škola postavená ešte nebola. Osadlíci chceli, aby sa ich deti mohli aspoň čiastočne vzdelávať, aby sa naučili aspoň čítať a písať. A tak roku 1797 bola založená v obci rímsko-katolícka ľudová škola a stála na mieste dnešnej školskej záhrady – povyše fary. Škola postavená v roku 1797 trvala 56 rokov a v roku 1853 bola na jej mieste postavená nová drevená škola.

Zánik sklárni : Sklárne, ktoré boli podkladom založenia obce – pracovali asi 60 rokov. Okolo roku 1803 sa vrstvy kremeňa vyčerpali.

Prvý kostol : Podľa farskej kroniky v roku 1853, v tejto dobe stála už aj fara a na mieste dnešnej Základnej deväťročnej školy v Gavlasovej hŕbe, bol postavený drevený kostol. Kostol vraj neskôr vyhorel. Pozostatkom po ňom je veľký kamenný kríž, ktorý stojí ešte dnes na nádvorí školy. Tento kríž postavili tam, kde stál v kostole hlavný oltár. Podľa rečí ľudu kostol bol vraj prevezený z Habovky, kde v tom čase stavali kostol murovaný.

Notársky úrad a pošta : Podľa štátnej matriky v roku 1895 bol na Hutách zriadený notársky úrad a o nejaký čas bola zriadená pošta.
Obec sa stará o kultúrne povznesenie. Začínajú sa hrávať divadlá – niet však miestností, tak preto sa hrávajú v škole. Úradovať sa začalo už v roku 1940.

Mlyn : Obyvatelia chodia mlieť do mlynov v Kvačianskej doline. Majiteľom mlynov sú Gajdoš a Brunčák. Obidva mlyny sú kamenné. Podobne ako mlyn, vlastní aj pílu – Brunčák.

Roku 1943 mal na Hutách otvorenú ordináciu dr. Ring.

Obecná kronika obce Huty sa viedla do roku 1975.





Stránky www.huty.sk sú prevádzkované na serveroch www.liptov.sk v rámci projektu Liptovské obce na internet.